Ozvena z blogového záhrobia

Viete ako to je. Nie vždy veci vychádzajú tak, ako sme si ich naplánovali. Môžete plánovať, riešiť, sľubovať, snažiť sa to splniť, ale nie vždy to vyjde. A keď nie ste úplne spokojné so sebou, s okolnosťami, so životom, s hocičím, tak nie vždy sa vám chce o tom písať. Nechcem, aby to vyznievalo, že sa stalo niečo hrozné alebo tragické. Lebo sa nestalo. Len mi jednoducho chýbal ten podnet, motivácia, niečo, vďaka čomu bol blog hobby a chcelo sa mi zobrať foťák, počítač a vyhrať sa s článkom. Nebudem vás klamať – mrzelo ma to. Mrzelo ma, že blog zanedbávam, že neprispievam, hlavne vtedy, keď sa pod staršími článkami objavil nový komentár alebo počet sledovateľov sa zvýšil. Vtedy ma to mrzelo najviac. Že naše články čítať chcete a pritom blog stagnoval. Lenže zmena prostredia, zmena, dá sa povedať, celého života prispela k tomu, že jednoducho sa mi písať nechcelo. Nie doslova, že som bola lenivá. Ale nechcelo v tom zmysle, že som na to nemala chuť. A písať a prispievať len kvôli tomu, že už dlho sme nič nepridali, to som nechcela už vôbec. Dobre viete, že článok vyzerá úplne inak, keď má človek náladu a chuť ho napísať ako keď ho píše len kvôli tomu aby bol.

Ale teraz, po pol roku (wau, ten čas strašne letí) mi to už viac ako chýba. Nezanedbala som len náš blog, zanedbala som aj čítanie a sledovanie ostatných blogov. Teraz sa k tomu pomaly zas vraciam popri riešení iných vecí.

Trošku sa však cítim stratená. Musím sa do toho pomaličky zas dostať. V počítači mám rozpísané články a nafotené fotky, ktoré som mala nachystané už niekoľko mesiacov. Pokúsim sa k nim vrátiť a spraviť z nich niečo použiteľné. Pevne verím, že to niekoho bude ešte po takom dlhom čase zaujímať.

Týmto článkom vás chcem teda poprosiť o trpezlivosť a pochopenie. Takisto vám chcem poďakovať, že napriek našej neaktivite sem-tam na blog kliknete. Veľmi si to ceníme a dúfam, že chuť blogovať sa časom obnoví úplne.

Prajem vám krásny deň.

| FACEBOOK | INSTAGRAM | BLOGLOVIN | ASK.FM |